Ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a nepriaznivým zdravotným stavom majú pomáhať aj sociálne služby, zabezpečované obcami, mestami a vyššími územnými celkami. Takýmito sociálnymi službami určenými pre zdravotne postihnutých, chorých a starších obyvateľov sú rôzne zariadenia sociálnych služieb, opatrovanie v domácnosti, prepravná služba, požičiavanie pomôcok, ale aj zabezpečenie stravovania, prania a hygieny. Sociálne služby nemôže využívať každý. Zariadenia sociálnych služieb a domáca opatrovateľská služba sú určené pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách, pri ostatných je podmienkou trvalo alebo dočasne zhoršený zdravotný stav či iná nepriaznivá sociálna situácia. Vybavovanie a poskytovanie sociálnych služieb priamo nesúvisí s invaliditou, o ktorej rozhoduje Sociálna poisťovňa a ťažkým zdravotným postihnutím, o ktoré riešia úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide teda o osobitný systém pomoci, patriaci do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov.
Zariadenia sociálnych služieb a opatrovanie
V domove sociálnych služieb sa poskytuje ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, pracovná terapia a záujmová činnosť do dovŕšenia dôchodkového veku. Po dovŕšení dôchodkového veku môže človek využívať služby zariadení pre seniorov (v minulosti nazývaných “domovy dôchodcov“), avšak iba v prípade, ak je na pobyt v zariadení odkázaný alebo je daný iný vážny dôvod, prečo má byť doň umiestnený.
Denný stacionár je určený na pobyt počas dňa. Klientom denného stacionára sa poskytuje stravovanie, zabezpečuje sa pracovná terapia a záujmová činnosť.
Špecializované zariadenie slúži pre pacientov s Parkinsonovou chorobou, Alzheimerovou chorobou, pervazívnou vývinovou poruchou, sklerózou multiplex, schizofréniou, demenciou, hluchoslepotou, AIDS alebo organickým psychosyndrómom ťažkého stupňa.
V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva a ošetrovateľská starostlivosť osobe, ktorej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu v domácnosti.
Opatrovateľská služba sa poskytuje doma. Konkrétne úkony, ktoré má pracovník opatrovateľskej služby robiť, sú uvedené v zmluve o poskytovaní sociálnej služby, ktorú uzatvára poskytovateľ sociálnej služby a človek, ktorému bude poskytovaná (príjemca služby).
Ako si vybaviť umiestnenie do zariadenia a opatrovateľskú službu
Žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu sa podáva na úrade vyššieho územného celku, ak sa žiada o služby domova sociálnych služieb, denného stacionára alebo špecializovaného zariadenia alebo na obecnom (mestskom) úrade, v Bratislave na úrade mestskej časti, v Košiciach na magistráte, ak sa žiada o umiestnenie so zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby a domácu opatrovateľskú službu. Žiadosť podáva ten, komu bude služba poskytovaná, napr. ten, kto má byť umiestnený do zariadenia sociálnych služieb. Dospelého a svojprávneho človeka nie je možné do zariadenia sociálnych služieb umiestniť proti jeho vôli. Svojprávny je človek, ktorý nebol právoplatným rozhodnutím súdu zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony nebola súdom obmedzená. Každá obec a vyšší územný celok má vlastné tlačivo žiadosti.
K vyplnenému a podpísanému tlačivu žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu je potrebné priložiť doklad od lekára, potvrdzujúci, že žiadateľ má nepriaznivý zdravotný stav. Môže to byť lekársky nález, lekársky posudok, lekárske správy alebo výpis zo zdravotnej dokumentácie. Doklad od lekára nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Na základe dokladu od ošetrujúceho lekára (všeobecného lekára alebo špecialistu) vypracuje lekár spolupracujúci s obcou alebo VÚC posudok, v ktorom určí mieru odkázanosti žiadateľa na sociálnu službu. Posúdenie je spravidla možné bez predvolania žiadateľa, ak však žiadateľ na tom trvá, tak je lekár povinný ho predvolať na osobné posúdenie zdravotného stavu.
Odkázanosť sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že človek pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch a 0, keď pomoc potrebuje pri všetkých. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Na poskytovanie domácej opatrovateľskej služby „stačí“ II. stupeň odkázanosti, na umiestnenie do domova sociálnych služieb je potrebný stupeň V. a VI., na umiestnenie do zariadenia pre seniorov stupeň IV. až VI. Zoznam činností, podľa ktorých sa posudzuje odkázanosť a stupne odkázanosti sú upravené v prílohe č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Ak je človek odkázaný na dohľad pri väčšine činností uvedených v prílohe 3, stupeň odkázanosti je vždy VI.
Na posudok lekára nadväzuje tzv. sociálny posudok sociálneho pracovníka obce, obsahujúci presný zoznam úkonov sebaobsluhy, zoznam úkonov starostlivosti o domácnosť a zoznam základných sociálnych aktivít, pri ktorých je žiadateľ odkázaný na pomoc inej osoby a ich rozsah vyjadrený predpokladaným rozsahom hodín. Posudzovanie žiadosti má trvať najviac 30 dní, vo veľmi zložitých prípadoch (najmä keď sú potrebné ďalšie doklady ohľadom zdravotného stavu alebo príjmu) maximálne 60 dní. Výsledkom posudzovania je vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu. Keď má žiadateľ rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, môže si vybrať jej poskytovateľa. Sociálne služby poskytujú verejní a neverejní poskytovatelia. Verejnými poskytovateľmi sú obce, mestá (aj mestské časti), vyššie územné celky a nimi zriadené subjekty. Neverejnými poskytovateľmi sú domovy sociálnych služieb a ďalšie zariadenia, ako aj opatrovateľské služby založené súkromnými osobami, Slovenským Červeným krížom, cirkvami a ďalšími zriaďovateľmi. Ak v zariadení, ktoré si človek vybral, nie je voľné miesto, je zaradený do evidencie žiadateľov. Evidencia (poradovník žiadateľov) má byť verejnosti prístupná, žiadateľ má mať možnosť vedieť, na akom mieste v poradí sa práve nachádza. V krízovej sociálnej situácii, ktorá vyžaduje intervenciu a okamžitú pomoc, by žiadateľovi mala byť sociálna služba poskytnutá ihneď.
Poskytovateľ a príjemca spolu uzatvoria zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. V zmluve sa uvedie aj výška úhrady za službu. Príjemca môže zmluvu vypovedať, a poskytovanie služby tak ukončiť.
Úhrada za pobyt v domove sociálnych služieb a za opatrovateľskú službu
Za poskytovanie sociálnej služby sa platí úhrada. Jej výška závisí od druhu sociálnej služby (napríklad či sa človeku odkázanému na pomoc poskytuje opatrovateľská služba u neho v domácnosti alebo je umiestnený v zariadení sociálnych služieb), ako aj od toho, kto službu poskytuje. Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom. Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť verejnosti dostupné. V prípade, že sociálnu službu poskytuje „súkromník“, t. j. neverejný subjekt, výška úhrady je stanovená v jeho cenníku.
Výška úhrady závisí aj od príjmu a majetku žiadateľa. Pri posudzovaní príjmu sa postupuje tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem žiadateľa o sociálnu službu (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok) za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby s príjmom jeho manžela alebo manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa. Za majetok sa považujú veci a práva v hodnote vyššej ako 10 000 €. Do tejto sumy sa nezapočítava byt alebo dom slúžiaci na trvalé bývanie (okrem prípadu, kedy sa žiada o poskytovanie trvalej pobytovej služby), pôda užívaná pre vlastnú potrebu, nevyhnutné vybavenie domácnosti, ošatenie a obuv, ale aj veci, na ktoré sa poskytol príspevok na kompenzáciu alebo jednorazová dávka v hmotnej núdzi. Motorové vozidlo sa do majetku nezapočítava v prípade, ak sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. Pri posudzovaní majetku sa prihliada aj na nehnuteľnosti, ktoré žiadateľ o sociálnu službu v uplynulých piatich rokoch predal.
Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť, určená podľa životného minima pre jednu dospelú osobu. Výška životného minima sa mení každý rok v júli a následne sa potom prehodnocujú všetky platby a príspevky, ktoré sa od životného minima odvíjajú. Od 1. júla 2023 je výška životného minima 268,88 €.
Suma, ktorá musí príjemcovi služby po zaplatení úhrady zostať z príjmu je:
- 1,65 násobok sumy životného minima po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu,
- 25% zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu,
- 60% zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu,
- 100% zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za denný pobyt v zariadení s poskytovaním stravovania a 1,65 násobok sumy životného minima, ak sa v zariadení stravovanie neposkytuje.
Ak sa príjem prijímateľa sociálnej služby spoločne posudzuje a spoločne započítava s príjmami iných osôb (napríklad manžela alebo manželky), tak po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí týmto spoločne posudzovaným osobám zostať najmenej 1,65 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak jeho príjem je nižší alebo sa rovná sume, ktorá mu má zostať. Namiesto prijímateľa sú v takomto prípade povinní zaplatiť úhradu za sociálnu službu jeho plnoleté deti alebo rodičia, ak ich má.
Ďalšie sociálne služby
Okrem zariadení sociálnych služieb a opatrovateľskej služby môžu ľudia s nepriaznivým zdravotným stavom využívať aj ďalšie sociálne služby poskytované obcou, ako sú prepravná služba, požičiavanie pomôcok a podporné služby.
Prepravná služba (známa aj ako tzv. „sociálne taxi“) slúži na prepravu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaným na individuálnu prepravu podľa posudku úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ale aj ľudí, ktorí sa kvôli svojmu zdravotnému stavu dočasne nedokážu dobre pohybovať (napríklad majú zlomenú nohu). Využiť ju teda môžu aj tí, ktorí inak nespĺňajú podmienky na poberanie príspevkov súvisiacich s prepravou od úradu práce.
Požičiavanie pomôcok zabezpečuje obec na preklenutie obdobia, kedy si pacient vybavuje poskytnutie zdravotnej pomôcky v zdravotnej poisťovni alebo príspevok na zakúpenie pomôcky na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýmito pomôckami sú napríklad invalidné vozíky, chodítka, toaletné stoličky, servírovacie stolíky, francúzske barle, vychádzkové palice, vaňová alebo sprchovacia stolička.
Podporné služby:
- denné centrum, v ktorom sa poskytuje sociálne poradenstvo a záujmová činnosť,
- jedáleň, ktorá môže zabezpečovať stravovanie aj prostredníctvom donášky stravy do domácnosti,
- práčovňa na pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva,
- stredisko osobnej hygieny, v ktorom je možné vykonávať nevyhnutnú základnú osobnú hygienu.
Obec okrem toho ťažko zdravotne postihnutým sprostredkúva osobnú asistenciu a pomáha s administratívnymi úkonmi súvisiacimi s poberaním príspevku na osobnú asistenciu.
Tieto služby sa vybavujú podstatne jednoduchšie, pretože pri nich nie je potrebné osobitné posudzovanie odkázanosti. Na obecnom a alebo mestskom úrade, v Bratislave na úrade mestskej časti, v Košiciach na magistráte, sa podá žiadosť o konkrétnu službu. K žiadosti sa priloží potvrdenie od lekára (všeobecného alebo špecialistu), že žiadateľ má nepriaznivý zdravotný stav. Ak bol žiadateľ úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uznaný za zdravotne ťažko postihnutého, stačí ak žiadosti priloží toto rozhodnutie. Za poskytovanie prepravnej služby, stravovanie a donášku jedál sa platí úhrada, ktorú si stanoví obec. Informácie o výške úhrady, tlačivá žiadostí a konkrétne podmienky poskytovania týchto služieb v tej ktorej obci sa poskytujú na obecnom úrade, sú zverejnené aj na internetových stránkach obcí.