A pomáhali na nich nielen počas septembra. Tento rok sme zvládli aj vďaka nim 6 pobytov pre cca 500 pacientov.

Prečítajte si ako vnímajú svoju dobrovoľnícku „prácu“ oni sami J Od nás im patrí veľké ĎAKUJEME.

Simonka:

Vzrušenie, more radosti, oceán očakávaní, štipka strachu, pocit užitočnosti. Toto všetko a ešte mnoho iných emócií sa vo mne miešalo pred nástupom (nielen) na prvú týždňovku. Nevedela som, čo konkrétne očakávať, no keď som sa dozvedela o možnosti skúsiť si animátorstvo na relaxačnej týždňovke, neváhala som ani sekundu. S nadšením som odrátavala dni, ktoré chýbali do začiatku. Možno boli prítomné i obavy, aké to bude, ale tie sa rozplynuli hneď, ako som prišla do kontaktu so skvelou vedúcou Jankou a aj ďalšou animátorkou Dianou a množstvom účastníkov. Každý bol iný a originálny.

Vďaka týždňovkám, ktoré stále patria medzi jedny z najkrajších dní v mojom živote, som si mohla precvičiť komunikačné zručnosti, ochotu načúvať, empatiu, získala som množstvo zážitkov, kreatívne zručnosti, obehla som kus Slovenska. J  Janka mala všetko dokonalo premyslené, program fičal ako po masle. A… bolo príjemné vedieť, že som užitočná a potrebná. Tešilo ma, keď som sa mohla pozhovárať s účastníkmi, dozvedieť sa niečo viac, spoznať nové osudy, v prípade potreby pomôcť, nadviazať priateľstvá, získať nové skúsenosti. Každý jeden človek, s ktorým som prišla do styku, bol výnimočný a niečo mi dal do života. Bavilo ma to. Napĺňalo. Mohla som sa na chvíľu stať súčasťou niečoho úžasného. Cítiť, že môj život má zmysel, že mám čo ponúknuť druhým. Spoločne sme sa učili prežívať každý deň naplno a vážiť si to, čo máme. Zdravie, život, priateľstvo i čas, ktorý nám ten druhý venuje.

Som rada, že Liga proti rakovine robí to, čo robí. Verím, že sme nejednému pacientovi pomohli prísť na iné myšlienky, oddýchnuť si, zabaviť sa, nadviazať nové priateľstvá. Ja môžem povedať už len jedno: ĎAKUJEM.

                                                                                                Simonka na túre s účastníkmi (Čingov – Tomášovský výhľad)

Diana:

Týždňovka ako dobrovoľníčke mi dala toho veľa.  Môžem potvrdiť, že práca s ľuďmi je tá najťažšia práca, ale zároveň aj najkrajšia! Spoznala som rôznych ľudí, no najmä veľkých bojovníkov, ktorí napriek chorobe nestrácajú optimizmus, energiu, radosť  zo života. Z týždňoviek si odnášam veľa krásnych zážitkov, pozitívnej energie a poznanie, že by sme sa mali viac zaujímať a pomáhať druhým.

                                                                                                                         Diana počas kreatívneho kurzu – servítková metóda

Lucia:

Ako zdravotník, ktorý pracoval aj v nemocničnom zariadení aj v ambulancii hovorím – toto bola pre mňa veľmi dobrá a pozitívna skúsenosť nakoľko som bola v kontakte s pacientmi, ale v takom neformálnejšom poňatí. Vypočuť si príbehy ľudí, ktorí k nádorovému ochoreniu prišli, ako sa s ním pasujú neboli tak časté. Väčšinu času som sa s ľuďmi bavila ako s ľuďmi, ktorí napriek svojmu ochoreniu sú i naďalej zaradení v sociálnej skupine či už pracovnej alebo v domácom kruhu… po týždňovke som prišla domov oddýchnutá a plná pozitívnej nálady a vnútornou vďačnosťou za zdravie, ktoré mám. Hodnotím týždňovku ako dobrovoľník veľmi pozitívne, a preto rada prispejem svojím voľným časom kedykoľvek sa bude dať.

                                                                                                             Lucka počas rozlúčkovej zábavy a našej „mašinky“

Macka

Pobyt s onkopacientmi bol pre mňa veľkým prínosom. Nakoľko som pedagóg a venujem sa hlavne práci s deťmi, o to väčšia skúsenosť bol tento pobyt, keďže tu boli dospelí ľudia  a hlavne v zrelom veku a s mnohými životnými skúsenosťami. Pri mnohých aktivitách som si  mohla vypočuť príbeh niektorých zúčastnených, zlepšiť sa v komunikácii, ale aj trpezlivosti pri práci s ľuďmi, podeliť sa s účastníkmi o príjemné zážitky z aktivít a z výletov, 🙂 Pobyt, ktorého som sa mohla ako animátor zúčastniť mi dal veľa aj po ľudskej stránke.

Monika

Čo mi dala relaxačná víkendovka: oddych, relax, pohodu, dobrý pocit, že človek môže niečo spraviť aj pre druhého človeka, veľa pekných spomienok. To jedno slovíčko vďaky za jeho prácu, dokáže utvrdiť v tom, že čas, ktorý obetoval nebol zbytočný. Dobrovoľníctvo mne osobne dáva viac, nie je o matérii, ale ľudskosti.

                                                                                                         Monika (vľavo) a Macka (vpravo) a ich vedomostný kvíz 🙂

Miška:

Čas strávený s ľuďmi, ktorí majú svoje trápenie a predsa nie sú zatrpknutí a „otrávení“ zo života mi prináša iný pohľad na svet. Pri nich si uvedomujem, že človek ako taký je naozaj silný a ak chce zvládne všetko. Samozrejme viem, že to nie je ľahké a každý z nich má svoje problémy a konkrétne životné situácie.

Ďalší veľký prínos pre mňa je i to, že  môžem vlastným pričinením pomôcť k tomu, aby na tento pobyt pacienti spomínali, ako na obdobie kedy sa im aspoň na chvíľu podarilo zabudnúť na problémy, ktoré majú. Vďaka nám animátorom si pacienti môžu vyskúšať aktivity, ktoré nikdy predtým nerobili.

Na záver by som dodala, že každý z nás je jedinečný a môže pomáhať druhému, ak to sám chce.

Vladko:

Týždňovky mi dali veľa nových skúsenosti do života, priateľstvá. Hlavne radosť v srdiečku, že môžeme pomôcť iným ľudom v ťažkých chvíľach, a ich úprimné poďakovanie na záver týždňovky.

                                                                                                      Miška a Vladko a spoločný výlet na Trenčianskom hrade