rakovina
asi to nepatri na tuto stranku, len chcem sa podelit aspon s niekym, ked to napisem tu, akoby som to vykricala celemu svetu...a to mi staci...staram sa o zomierajucu mamku...a som nesmierne sklamana a smutna...poviete si, hm... tak mam byt z coho...no ja som sklamana aj z toho, co sa deje, ked potrebujete radu a vasa mama grca doma a nemozete volat pohotovost, lebo ta je az od 16...tak musite pockat, tak hodinu, dve...a pritom len potrebujete par minut...rychla je pre tych, ktorí maju nadej, ze preziju, pohotovostny lekar, podla toho kto sluzi,tak Vam snad pomoze...zatial boli u mna dvaja-jeden sa hned otocil a vypytal si 60sk...tak som v noci utekala na onkologiu,nastastie tam sluzila ochotna lekarka...mala som stastie...ona my vlastne aj vysvetlila, aky to je zomierajuci clovek...pacient nikoho...a mozem povedat, ze to doslovne tak plati...ak sa chcete co i len poradit...ci s neurologom, ci s psychiatrom...zase je to len o ochote...jeden Vam povie, ze bez pacienta-neni rada, ten druhy...zase pomoze...pise sa o vselijakych projektoch, pomociach atd...asi to nejako zle citam, cico...ale je to len pre ktorích onkologickych pacientoch???...mamka je chora uz dva roky...a teraz ked zomiera-tak Vam nema kto venovat par minut, smiesnych par minut aby ste sa opytali na par otazok...no nastastie su aj ochotní...vecsinou- su to vsak ludia, ktorí presli tym istym...alebo sa takymi ludmi zaoberaju...nastastie par som stretla aj ja...nemusela som mamku, ktora ledva prejde z izby do izby zvlacat kdesi do ambulancie...aby sme tam dalsie dve hodiny cakali...aj zomierajuci ludia-respektive tí co sa staraju o nich- potrebuju nejaku radu...preco sa nemame na koho obratit...len otravovat nahodne trebars na onkologii a dufat, ze bude sluzit niekto ochotny...som smutna, no aj hrozne nastvata...ak by bol projekt pre pomoc rodinam, ktore sa staraju o zomierajuceho pacienta- tak som prva dobrovolnicka- hoc aj zadarmo...alebo len mozno o takych projtoch neviem-lebo nepocuvam spravne, alebo necitam poriadne...pozdravujem vsetkych...a dakujem, ze som mohla aspon v rychlosti vypisat svoj smutok, je to pre mna urcite povzbudenie, lebo viem...ze v podstate to nie je az take zle...lebo su ludia, ktorí su na tom horsie ako ja...
Milá Nataša,veľmi s Vami cítim a verím Vám ako ťažko prežívate mamičkin i svoj údel.Neviem kde bývate, ale sama poznám ako i v Bratisleve je ťažko získať pomoc pre neliečiteľného, pacienta s rakovinou. Na našej webovej stránke www.lpr.sk- "dôležité informácie"- je možné získať informácie o hospicoch a zariadeniach ošetrovatelských služieb s ktorými sa možno telefonicky i e-mailom skontaktovať. Ozvite sa telefonicky na našu Linku pomoci vo štvrtok od 9 hod vtedy tu bude prítomná sociálna sestra p.Baranová, ktorá Vám možno bude môcť v niečom poradiť. Ozvite sa ešte raz e-mailom uvedte tiež kontakt na Vás! S pozdravomdr.Valovičová