Poďakovanie

Poďakovanie

Chcem sa poďakovať MUDr. Masákovi , CSc. za povzbudenie a odpoveď. Viem , že mnohé otázky sú snáď banálne a mnohokrát aj neopodstatnené. Ovšem až pri vyslovení slova rakovina a keď sa Vás to priamo dotýka, dostáva človek zrejme veľmi veľký strach. Mnohokrát aj nevedomosť zrejme spôsobuje zbytočne obavy a veťký stres - čo žiadnemu človeku neprispieva k dobrému zdraviu. Ale teraz už aspoň viem, že existuje takáto internetová stránka, kde sa dá mnohému priučiť. Možno som veťmi bojazlivý človek a keď mojej mame diagnostikovali rakovinu tela maternice zostala som veľmi vystrašená. Teraz začíname zaliečenie ožarovaním a už taký strach nemám. Viem, že do balíčka si však treba pribaliť veľku dávku trpezlivosti - hlavne keď sa jedná o staršieho človeka. Aj keď ma strach ešte niekedy prepadne, pociťujem svrbenie tela, niekedy mi je do plaču, ale aspoň viem, že ked človek natrafí na dobrých ľudí - dá sa všetko zvládnuť. Ďakujem.
Lubka, 23. februára 2008
O onkológii sa ľudia veľmi nebavia, je to taká spoločensky nepríjemná téma. Ani v škole sa na nijakom predmete nepreberajú témy z onkológie. Tak je skutočnosťou, že ľudia o onkológii vedia veľmi málo a aj to čo vedia je často nesprávne a nepresné. V mysliach ľudí pretrváva názor, že rakovina sa nedá vyliečiť a chorého čaká len strašné utrpenie pri umieraní. Nie je to celkom pravda. Každý sme si viac-menej strojcami svojho osudu. V onkologii platí hlavná zásada. Cím sa ochorenie zistí skôr, v počínajúcich štádiách, tým sú väčšie šance na úplné vyliečenie, alebo aspoň na dlhodobé prežívanie. Nemá význam mať strach z vyšetrenia , a preto odkladať návštevu u lekára, keď máme nejaké zdravotné ťažkosti. Onkológovia sú lekári ako iní a všetci majú záujem na vyliečení pacienta. Bohužiaľ medicína je ešte nedokonalá a nevieme to docieľiť u každého pacienta.
, 23. februára 2008