otec
Môj otec sa 2 roky lieči na rakovinu hrubého čreva.Po operácii chodil na pravidelné kontroly.Mynulý týždeň mu lekárka necitlivým spôsobom oznámila aký je jeho zdravotný stav.Povedala mu:Alebo to ukončíme,alebo ak chcete dám vám chemoterapiu.On je veľmi citlivý.Prestal komunikovať,užívať lieky na cukrovku a na tlak s odôvodnením,že je to jedno na čo zomrie.Nikdy nepil,nefajčil,dbal na životosprávu.Nezaslúži si,aby nedostal šancu bojovať.Tú šancu mu nedala jeho lekárka!
Dobrý deň pani Adriana, bohužiaľ necitlivý prístup lekára nás niekedy môže raniť viac, ako pravda o našom ochorení. Verím, že Vášho otca prístup lekára mimoriadne ranil, pretože lekár je často jeden z mála ľudí v ochorení, do ktorého vkladáme naše nádeje na vyliečenie, pretože on nám oznamuje výsledky, nech sú akékoľvek. Ale aj lekári sú len ľudia so svojimi prednosťami a chybami. Na druhej strane je však dôležité ako sa na celú situáciu dívate vy a celá Vaša rodina. Teraz je vo veľkej miere na Vás ako sa k situácii postavíte a budete sa snažiť otca pozitívne motivovať. A ak je to len trochu možné motivovať ho aj k ďalšej liečbe, možno by bolo vhodné (aj keď to asi nechcete ani počuť) ešte raz sa skúsiť pozhovárať s lekárom, povedať mu, akú negatívnu reakciu spôsobil, nevyvolať konflikt, len sa pokúsiť o rozhovor. Podľa toho, čo píšete Váš otec sa snaží situáciu riešiť, svojím spôsobom, odmietanie liekov a rezignácia si vyžaduje Vašu účasť. Ak sa Vám nebude dariť pozitívna motivácia skúste aj negatívnu, aj negatívna emócia je u človeka, ktorý rezignoval odpoveď. Dôležité je vyvolať u neho akúkoľvek emóciu, pocit, názor, činnosť, to ho môže posunúť k opätovnému záujmu bojovať s ochorením. Samozrejme, že je potrebné klásť dôraz na postupnosť, opatrnosť ale každý aj ten najmänší úspech je dôležitý a posúva ďalej. Prajem Vám veľa sily a pozitívneho naladenia.