multiformny glioblastom grade IV
Dobry vecer. prosim o radu. Ockovi zistili nador v mozgu. Absolvoval operaciu, kde sa podarilo cast tumoru odstranit - nie cely. Histologia potvrdila multiformny glioblastom grade IV. o tomto type som si precitala uz vela. Jedna sa mi skor o to, ze ocko este nevie, ako na tom v skutocnosti je. Mamicke to oznamil lekar. Ockovi nikto, dokonca aj na konzultacii na onkologii, kde sa informoval ci ma raka v hlave, mu doktorka povedala, ze rak v hlave byt nemoze. Povedala, ze co tam ma, ale ocko urcite nepochopil o co ide. Realitu mu zatial nikto nepovedal. Problem je v tom, ze nevieme, ci mu to povedat, ale nie. Este pred operaciu bol velmi precitliveny a je aj teraz. Mame o neho velky strach, ako by zareagoval. On stale veri, ze sa vylieci. Robi plany do buducnosti a ma v sebe vela nadeje. Bojime sa, ze ked sa dozvie pravdu, tak o to vsetko pride a nebude mat chut bojovat ani o to malo casu, co nam zostava. Prosim poradte. Dakujem velmi pekne.
Milá Katka,situácia, ktorú opisujete, je skutočne zložitá a je veľmi náročné na ňu jednoznačne odpovedať prostredníctvom tejto poradne - Vášho otecka som nestretla a ani Vás. Situácia onkologického ochorenia je náročná, diagnóza "rakovina" vyvoláva veľmi negatívne myšlienky, pretože si ju veľmi často pacient i jeho rodina automaticky spojí s nevyhnutným skorým koncom. Preto takáto správa skutočne môže byť veľmi zničujúca, zvlášť, ak je pacient veľmi precitlivelý. Je preto mimoriadne dôležité, ak sa rozhodnete otcovi oznámiť celú diagnózu aj s ďalším postupom (verím,že vo väčšine prípadov je pre samotného pacienta lepšie, keď vie, s čím bojuje, i keď to nemusí platiť nevyhnutne u každého),je mimoriadne dôležitý spôsob, akým mu túto "pravdu" oznámite. Je veľmi dôležité pri tomto rozhovore vyjadriť celkovú podporu oteckovi, uistiť ho, že s chorobou nie je on sám, ale že sú pri ňom jeho najbližší. Ak lekári vedia nastaviť liečbu, ktorá je potenciálne nápomocná pre oteckov stav a vie kvalitu jeho života zlepšiť a život mu predĺžiť, je to určite časť, na ktorú sa je potrebné zamerať najviac. Tak samotná "zlá správa" nadobudne určitý nádejný prvok, nádejný záver, takže aj oteckovi môže dať akúsi "pevnú pôdu pod nohami". Vyrovnávanie sa s vážnou diagnózou je mimoriadne náročný proces, prebieha rôzne u každého, je obyčajne plný rôznych emócií - sklamanie, strach, panika, depresia, hnev, sebaľútosť...i tieto ale vedia prejsť do nádejnejších pocitov, mobilizácie energie, životaschopnosti, chcenia bojovať. Práve k tejto zmene a k akceptácii vážnejších zdravotných podmienok môžete zohrať kľúčovú úlohu vy - jeho rodina, jeho blízki. Prajem Vám k tomu veľa síl a odvahy.Ak by ste sa chceli poradiť konkrétnejšie, môžete volať na linku pomoci ktorýkoľvek piatok popoludní (02/52 96 51 48.