lahostajnosť,alebo zárobok?

lahostajnosť,alebo zárobok?

Dobrý večer!Je mi veľmi ťažko opísať čo cítim,možno je to žiaľ,možno zlosť ,no najviac zo všetkého smútok za stratou milovaného manžela,ktorý trúfam si povedať mohol ešte tu s nami prežiť niekoľko Vianoc.Keď sme navštivili prvýkrát lekára diagnostikovali mu rakovinu v 4 štádiu.Do prvého vyšetrenia nemal žiadne problémy,tie začali až po nasadení liečby.Možno by bolo lepšie,keby nám boli pri vyšetrení povedali,že je to v takom štádiu,kde je zbytočná rádioterapia,nech nechame tomu volný priebeh,no dostal silné ožiare,ktore mu doslova spalili kožu ,a tym dali do pohybu aj nádor,ktorý po ožiaroch sa vôbec nezmenšil ,ale narástol.Skončilo to samozrejme exitom.Vytrpel si nekonečne veľa bolesti a aj ja s ním,nikde ho nechceli po radioterapii umiestniť,posielali nás od jedného lekára k druhému,doslova prehadzovali si ho ako horúci zemiak.Do posledneho dychu som si ho opatrovala sama,poviem vám je to veľmi ,veľmi ťažké vidieť milovanú osobu trpieť bolesti a byť bezmocný ,neviem či by nebolo spravodlivejšie,ak sú pacienty v takom štádiu ,ako bol môj manžel,tlmiť bolesti a nie ich ešte narobiť väčšie ožiarmi a chemoterapiou,ušetrili by pacienta od veľkych bolestí a poisťovne by mohli financie dať na liečbu takych chorôb,kde je to vyliečitelné.Po tejto skúsenosti som nadobudla podozrenie,že na onkologickych pacientoch zarábajú Farmaceutické spoločnosti...Zostala mi iba bolesť v srdci nad stratou manžela,a trpká skúsenosť,s otázkou.Akú cenu má ľudský život?Človek ktorí bol držiteľom striebornej Jánskeho plakety ?Teraz majú zvieratá väčšie právo ako človek!
helena, 25. novembra 2010
Dobrý deň, robím už zopár rokov onkológiu, ale po prečítaní Vášho listu sa mi tlačili slzy do očí. Ťažko je sa mik celej Vášej skúsenosti vyjadriť. Či bolo správne, že v takom štádiu ochorenia dostal liečbu je ťažké zhodnotiť.V týchto štádiach ochorenia visí vždy nad lekárom damoklov meč, či podať liečbu, nepodať, či pomôže alebo uškodí.U Vášho manžela to dopadlo ako dopadlo, výsledok mi neprislúcha súdiť. Či by sa mal lepšie bez liečby môžme teraz len špekulovať, s istotou to povedať nemôžete Vy ani my. Princíp paliatívnej /predlžovacej/ liečby je, aby človek v posledných fázach života - teda keď nie je možné vyliečenie - dôstojne, so cťou a bez bolesti ukončil pozemskú púť. Žiaľbohu, nie je vždy sa nám lekárom podarí u každého človeka to dosiahnuť. Prečo to tak je Vám neviem odpovedať, len môžem dúfať že prípadov ako ako bol Váš manžel bude v búducnosti čo najmenej.
, 25. novembra 2010