ako zvladnut rozpadajuci sa vztah kôli rakovine
Ďňa 2.7.2010 som podstúpila v NOU v Bratislave operáciu, odstránili mi celý lavý prsník, na budúci týždeň mi začína chemoterapia. Mám 42 rokov a iba ročný vzťah, v máji tohto roku mi našli carcinom v prsníku a začal kolotoč, stresu, strachu. Partner mi sľuboval podporu a lásku, napriek straty prsníka, lenže jeho matka, ktorá ma nemá rada od samého začiatku začala proti mne za chrbtom intrigovať.Že som to vedela pred tým, a že som sa k nemu nasťahovala aby sa o mňa staral a ja som nemusela chodiť do práce, a stalo sa že týždeň po operáci po mne 2 hodiny bez príčiny ziapala, a on sa ma ani len nezastal. Ospravedlňoval to tým, že to ťažko zvláda, lebo tým už raz prešiel keď mu otec zomieral na rakovinu plúc. Bojjem kľudom o našu budúcnosť, len si začínam pripadať ako Don Cichot, čo bojoval s veternými mlynmi, snažím sa s ním o tom rozprávať, ale sa nedá, začne nervačiť, a tak už niekoľko dní máme tichú domácnosť. Spoločne sa spolu staráme o jeho 12ročnú dcéru, s ktorou sa ľúbime, a ona je aj svedkom jeho výbochov a kriku. Napriek tomu že ostávam kľudná vo vnútri som sa úplne zrútila, už mi aj doktorka predpísala Lexaurin na ukludnenie, ale to nepomáha, keď som sama tak plačem, potom dostanem horúčku, a trápim sa, lebo mu neviem pomôcť, som neskutočne zúfalá. Rodinu nezaťažujem ani keď som unavená, ani keď ma po operácii ešte bolí rana, robím všetko tak ako by sa nič nestalo, ale ani to nestačí, ak sa mu prihovorím tak zvyšuje hlas, a tak radšej sa utiahnem do seba, a stíchnem.Ak máte nejakú radu pre moju situáciu tak ju uvítam.
Krásny deň vám prajem, vaša situácia naozaj nie je jednoduchá, ale určite nie je neriešiteľná. Okrem toho, že momentálne bojujete s ochorením, ktorého liečba netrvá týždeň, padla na vás záťaž aj z vášho najbližšieho prostredia. Váš vzťah trvá ešte krátku dobu, ale predpokladám, že odkedy partnera máte, tak ste s radosťou vstupovali do vzťahu, v ktorom je dieťa, o ktoré sa staráte a, ktoré vás má rado. Rodinu, ktorú ste začali tvoriť, narušilo vaše ochorenie. Narušilo alebo ukázalo? Na jednej strane váš partner a jeho matka sa emocionálne vrátili k náročnému prežívaniu, keď sa starali o člena rodiny. Z toho, predpokladám, plynú aj ich reakcie, hlavne vyčitky zo strany partnerovej matky. Chápem, že je to pre vás náročné, ale vhodné by bolo ľudsky a narovinu je povedať, aké je pre vás náročné počuvať jej výčitky, ktoré nemajú opodstatnenie. Niekedy je lepšie povedať veci na rovinu, možno vydržať búrku, ktorú spustia, ale určite sa tým prečistí ovzdušie. Pokiaľ doteraz voči vám matka partnera nič nemala, tak predpokladám, že jej správanie je spôsobené práve spomienkami na minulosť, ale to, čo bolo, sa už nezmení a vy s tým nemáte nič spoločné, hlavne nie výčitky...Čo sa týka vášho partnera, tiež sa potrebuje s danou situáciou vyrovnať. Žiaľ, nehľadá práve najlepšiu cestu. Výčitkami a hádkami nič nezmôže, ale ani vy mu ich nemôžte stále tolerovať a snažiť sa zvládnuť všetko v pokoji. Teraz ste dôležitá vy sama, nie to, že budete potláčať vaše emocie, a držať všetko v sebe, trápiť sa a vyčítať si. Teraz potrebujete pri sebe aj ľudí, ktorí vám poskytnú podporu, rodinu, priateľov. Pokiaľ s vami partner nechce komunikovať o ochorení, nemusíte sa s ním o tom zhovárať. Ale na druhej strane nie je dobré tváriť sa, že sa nič nedeje . Ak to tak cítite, povedzte mu o vašich pocitoch. A určite nie je dobré vaše vnútorné zaťažovanie sa. Skúste si nájsť niečo, čo vás baví a poteší, pekná prechádzka, dobrá knižka, pekný film, tie malé radosti, ktoré nám spríjemňujú život a pomáhajú od ťažkostí a problémov.Prajem vám veľa síl a správnych rozhodnutí.