Adenokarcinóm prostaty – hormonálna liečba
Dobrý deň prajem, v r. 2006 (55 r.) mi v rámci preventívnej kontroly u urológa zistili hodnotu PSA 6,3, následnou biopsiou sa zistil nádor, Gleason 5 (2 + 3). V okt. 2006 som sa podrobil RAPE, histologický nález konštatoval nasledovné:„ ...adenokarcinóm prostaty, Gleason 5 (2 + 3), na viacerých miestach s prejavmi perineurálneho šírenia, ložiskovite so známkami hlienotvorby. Mimo nádora sa pozorujú areály prostatickej intraepiteliálnej neoplázie a známky chronickej prostatitídy s prejavmi aktivity zápalového procesu“.Po operácii som mal PSA 0,04, potom 0,023 (nadir), ale potom hodnoty PSA za 5,5 roka stúpali, v januári 2012 bola hodnota PSA už 0,22. Keďže aj pri následnej kontrole vo februári som mal hodnotu PSA 0,22, lekári mi odporučili rádioterapiu. Záchrannú RAT (IMRT – c. d. 50 Gy v 16 frakciách) som ukončil v apríli 2012, pri následných kontrolách boli hodnoty PSA: jún 2012 – 0,13, september – 0,10, december – 0,10, marec 2013 – 0,06 (nadir), september - 0,15, december – 0,38 ! Moje zatriedenie do „nízkorizikovej skupiny“ teda sklamalo, pretože obe liečby po zlyhali. Teraz mám absolvovať hormonálnu liečbu – chemickú alebo chirurgickú. Prikláňam sa k orchiektómii, ako k istejšiemu riešeniu - aký je Váš názor? Ak však najprv chemická hormonálna liečba – a tá by po krátkom čase mohla zlyhať pre rezistentnosť buniek – bol by potom ešte čas na orchiektómiu? Chemoterapii by som sa radšej vyhol … (P. S.: Urológ ma poslal na MRI.) Ďakujem pekne za odpoveď.
Po preštudovaní Vašej anamnézy, hormonálna liečba Vášho ochorenia je predčasná. V súčastnosti by som s hormonálnou liečbou vyčkal a indikoval by som pravidelné sledovanie PSA v trojmesačných, prípadne 6 mesačných intervaloch. Hormonálnu liečbu by som indikoval až po dosiahnutí hodnoty PSA väčšej ako 10 ng/ml. Aj pri výstupe nad 10 ng/ml hormonálna liečba by sa mohla podávať intermitentne (prerušovane) podľa hladín PSA). Nádory s Gleasonovým skóre 6 a menej sa v súčasnosti považujú za nesignifikantnú chorobu (Studer a Albertsen, 2013), ktorú možno riešiť tzv. aktívnym sledovaním. (Eur Urol 2013; 63: 97-100).