Fajčenie patrí medzi najzávažnejšie rizikové faktory rakovina ako aj mnohých nerakovinových ochorení ( srdcovo cievnych, pľúcnych). Likvidácia fajčenia by mohla zabrániť mnohým predčasným úmrtiam. Fajčenie je často vyprovokované vzormi v okolí- priateľmi, príbuznými, spolupracovníkmi, médiami, reklamami tabakového priemyslu Výchovná a represívna činnosť v týchto oblastiach by teoreticky mohla priniesť úspechy v boji s fajčením, avšak ako dokazujú výsledky protifajčiarských akcií a projektov, žiaduce úspechy neprinášajú. Už dlhšie sa predpokladá že pri fajčení zohrávajú úlohu genetické faktory.V súčasnosti sa už dokázal variant génu (CYP2A6) spätý s metabolizmom nikotínu. Nositelia tohto génu metabolizujú nikotín s minimálnymi alebo žiadnymi nežiaducimi účinkami (pocit na zvracanie, bolesť hlavy) teda ľahko podľahnú fajčeniu. Naopak, tí ktorí nie sú nositeľmi tohto variantu génu metabolizujú nikotín pomalšie a majú ťažšie nežiaduce účinky nikotínu pri fajčení. Ďalší výskum ukázal nikotínovú závislosť na genetickom variante dopamínovej cesty (poznámka - dopamín je jeden z typov prenášačov nervového vzruchu), ktorá reguluje pocit pohody a „od-meny“. Výskumníci predpokladajú možnosť vývoja“ lieku na mieru“ pre nositeľov týchto genetických variant.
Podľa NCI Cancer Bulletin :2007; č.11 spracovala Eva Valovičová
Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny nedávno uverejnila správu, že i tzv. bezdymové tabaky (žuvací, alebo šnupací tabak) môžu spôsobiť vznik rakoviny ústnej dutiny, alebo pankreasu.Zistili ktoré špecifické látky patriace do skupiny nitrozamínov sú za to zodpovedné. Takéto látky vznikajú pri uskladňovaní a sušení tabakových listrov. Toto zistenie rozširuje poznatky o tom, že nielen cigarety, ale aj bezdymový tabak majú rakovinotvorné úcinky.
Podľa NCI Cancer Bulletin :2007; č.11 spracovala Eva Valovičová
Na výročnom kongrese Americkej onkologickej spoločnosti v marci 2006 referovali vedeckí pracovníci z Harvardskej lekárskej fakulty výsledky výskumu, v ktorom zisťovali čas v ktorom boli počas života pacienti- nefajčiari s rakovinou pľúc, vystavení dýchaniu cigaretového dymu, vydychovaného fajčiarmi. V skupine 393 pacientov zistili, že pobyt v takomto prostredí, či už na pracovisku, alebo doma, jednoznačne ovplyvňoval dobu prežívania pacientov. Z pacientov, ktorí kratšie (menej ako 28 rokov) žili v prostredí druhotného cigaretového dymu prežívalo 5 rokov 71 %, pričom päť rokov prežilo iba 47 % tých pacientov, ktorí žili viac ako 48 rokov v prostredí cigaretového dymu. Aj tento výsledok dokazuje, že je potrebné vyhýbať sa aj „pasívnemu fajčeniu“.
Podľa NCI Cancer Bulletin :2007; č.11 spracovala Eva Valovičová
Nová, pomerne rozsiahla štúdia sa zamerala na pasívne fajčenie s ohľadom na bývalých fajčiarov. Ako je známe, pri pasívnom fajčení postihnutí vdychujú v zamorenom fajčiarskom prostredí dym, ktorí vydychujú fajčiari. Tento výskum sa robil v 10 európskych krajinách, kde sa sledovalo 120 tisíc bývalých fajčiarov a nefajčiarov (žien i mužov) vo veku 35 – 74 rokov v dobe expozície cigaretovému dymu. Po siedmich rokoch u 97 z nich sa objavila rakovina plúc, u 20 rakovina horných ciest dýchacích a 14 zomreli na obštrukčnú chorobu pľúc alebo emfyzém. Takto výskumníci potvrdili vzťah medzi prostredím zamoreným tabakovým dymom a rizikom rakoviny. Riziko bolo vyššie u bývalých fajčiarov, ktorí prestali fajčiť pred viac ako 10 rokmi, ako u nefajčiarov. Zistili tiež, že deti vystavené riziku fajčiarskeho dymu majú 3x vyššie riziko rakoviny ako dospelí.
Podľa NCI Cancer Bulletin :2007; č.11 spracovala Eva Valovičová