Rok 2006 je rokom mimoriadneho
pokroku vo výskume rakoviny. Zužitkovali sa v ňom dlhoročné vklady do
základného výskumu z oblasti genetiky, imunológie ,nových moderných
technológií ako sú molekulárna biológia a bioinformatika. Otvára novú éru
prevencie, diagnostiky a liečby. Predpokladá sa, že tieto poznatky
pomôžu zastaviť dramatický nárast rakoviny z posledných rokov. Nové
technológie, poznatky molekulárnej medicíny a rozvoj bioinformatiky umožňujú
otvoriť éru individualizovanej medicíny – umožnia znížiť schematický prístupu
k prevencii, diagnostike i liečbe
Nový prístup dokumentujú nasledovné príklady:
Využitie poznatkov imunológie a biotechnológie
v prevencii a liečbe rakoviny
* Očkovanie (vakcinácia) proti karcinómu krčka maternice. Za uplynulý
rok bolo zistených na celom svete viac
ako 200.000 nových prípadov karcinómu krčka maternice, ktorého príčinou je vo
vysokom percente ľudský papilloma vírus(HPV).70% karcinómov krčka maternice je
zapríčinených typmi HPV 16 a 18. Je dokázané, že typy HPV 6 a11 spôsobujú
bradavice vonkajších pohlavných orgánov. V roku 2006 FDA(Food and Drug
Administration) vyrobila prvú vakcínu (Gardasil) ktorá chráni proti uvedeným
typom HPV. Vakcinácia by mala významne znížiť výskyt tohto rakovinového
ochorenia s vysokou úmrtnosťou, ak sa nezistí vo včasnom štádiu. Použitie vakcíny bude sledované početným štúdiami, ktoré pomôžu významne objasniť užitočnosť
tohto nového prístupu k prevencii, ktorý však nenahradí preventívne
* Pokroky v diagnostike lymfómov
Výskumníci NCI objasnili pomocou nových technológií určité vlastnosti
genómu ,ktoré riadia aktivitu tisícov génov v bunkách, na rozlíšenie
niektorých lymfómov ,ktoré sa nedajú odlíšiť histologickým vyšetrením ale
vyžadujú špecifickú liečbu. Vedia takto odlíšiť
B-bunečný lymfóm (DLBCL) a Burkittov lymfóm, ktoré vyžadujú odlišný
liečebný prístup, čo významne zníži úmrtnosť na tieto ochorenia.
Vývoj nových prístupov pre pokrok v diagnostike a liečbe „šitej na mieru“
Výskumníci NCI s početnými partnermi po celom svete
v mnohých výskumných projektoch
prinášajú nové poznatky a zapájajú rôzne špekulácie( hypotézy)do výskumu
rakoviny. Nová infraštruktúra má pomôcť prekonávať rôzne prekážky pri
zovšeobecňovaní, spájaní, odovzdávaní si a rozvíjaní protichodných
informácií o rakovine. Jej cieľom je podporiť novú éru diagnostiky
a liečby pre konkrétneho
jednotlivca - „šitie na mieru“. Vytvorili niekoľko významných projektov:
* Atlas genómu rakoviny(TCGA) NCI a Národný inštitút výskumu
ľudského genómu začali tvoriť TCGA ako trojročný pilotný program na získanie
prvého stupňa identifikácie všetkých dôležitých genetických zmien u každej
rakoviny. Program získava údaje z tisícov výskumných pracovísk za niekoľko
desaťročí. Projekt tiež využíva údaje z kompletného programu ľudského
genómu a pokroky v technológiach genómovej analýzy a bioinformatiky. Bude tiež vyvíjať a testovať zložitý
vedecký a technologický obsah potrebný pre systematické odhaľovanie a charakterizáciu
zmien u rakoviny. Všetky údaje budú široko, celosvetovo dostupné výskumníkom cez program „caBIG“. NCI
a Inštitút neurologických chorôb a príhod vytvorili program REMBRAND,
široko dostupnú databázu bioinformatiky o primárnych mozgových nádoroch. V
databáze sú dostupné početné klinické a genetické údaje od pacientov s mozgovými
nádormi, ktorí sú zaradení do klinických štúdií. Databáza je dostupná mnohým ústavom
a výskumníkom, ktorým pomáha vo výskume i v klinickej praxi pri diagnostike i správnej liečbe jednotlivých
pacientov.
* Genetické markery citlivosti na
rakovinu(CGEMS) sú už dlhšie
známe. Táto geneticky podmienená zvýšená
citlivosti na rakovinu - tzv. single nucleotide plymorfizmus ( SNPs) sa zistila
v niektorých rodinách u niektorých osôb. V roku 2006, NCI
zahájil vyhľadávanie CGEMS
v celom ľudskom genóme, predovšetkým zacielené na zvýšenú
alebo aj zníženú citlivosť, pri
rakovine prsníka a prostaty.
Údaje CGEMS a podobných štúdií budú základom pre predpovedanie možného
rizika rakoviny, ako aj nájdenie vhodných prístupov k prevencii u
nositeľov týchto markerov.
* Podstatné technológie infraštruktúry prezentujú niekoľko projektov. Nový klinický projekt „Proteomics“
vypracováva diagnostické metódy na odhalenie špecifických sérových bielkovín ,
ktoré sa stanú markermi včasného
odhalenia rakoviny . Program „ NCI´s Integrative Cancer Biology“ začína vyvíja
počítačové matematické modely ktoré na základe definovaného počtu údajov(
včítane údajov získaných modernými laboratórnymi technológiami) o danom
jedincovi, umožnia celkový pohľad na jeho zdravotný stav z hľadiska
možného vývoja rakoviny. Program „ NCI´s Nanotechnology Alliance for Cancer“ začal
s využívaním nanotechnológií pri diagnostike rakoviny zameranej na
zobrazovacie metódy molekúl a sledovanie účinku liekov na ich úrovni.
Uvedené programy sú zamerané na individuálnu molekulárnu charakteristiku
jedinca. Ich výsledky by mali umožniť v budúcom desaťročí cielený, špecifický diagnostický a liečebný
prístup k rakovine u každého jedinca.
Podľa http://plan.cancer.gov/advances.html
spracovala Eva Valovičová
Doteraz sa diagnóza rakoviny močového mechúra robila na základe cytologického vyšetrenia moču (zistenie nádorových buniek) alebo cystoskopickým vyšetrením (prezretím povrchu sliznice močového mechúra pomocou zavedeného prístroja). Výskumníci v Hustone (USA) nedávno zistili, že prítomnosť zvláštnej bielkoviny v moči, ktorú označili ako NMP22 (pochádza z jaderného – nukleárneho mitotického aparátu), môže svedčiť o prítomnosti rakoviny močového mechúra. Vyšetrili 1 331 mužov s rizikovými faktormi pre tento druh rakoviny a u 79 u ktorých v moči zistili NMP22 sa potvrdila prítomnosť rakoviny. Hoci cytologické vyšetrenie prítomnosti nádorových buniek v moci je citlivá metóda, môžu sa vyskytovať aj nie jednoznačné nálezy – metóda je časovo náročnejšia i drahšia v porovnaní so spomenutým bielkovinovým testom. Možno predpokladať, že vyšetrovanie NMP22 bielkoviny sa stane súčasťou komplexného vyšetrovania na rakovinu močového mechúra.
Podľa NCI Cancer Bulletin 2006 spracoval Viliam Ujházy
PSA (prostata špecifický antigén)- je jeden zo znakov (markerov), ktoré sa sledujú v krvi pri podozrení na rakovinu prostaty. Nepatrné výkyvy hodnôt tohto markeru môžu byť ovplyv-nené vekom, rasou, etnikom. Vedci zistili Na veľkom počte vyšetrení vedci zistili, že aj telesná hmotnosť môže ovplyvniť hodnotu PSA. Závislosť je jednoduchá: čím vyššia telesná hmotnosť, tým nižšie hodnoty PSA sa namerajú. Je to nebezpečné pri vyšetrovaní tučných mužov, kde sa zistia nižšie hodnoty- tzv. falošne negatívny výsledok, čím sa môže oddialiť starostlivé pozorovanie alebo aj liečenie pacienta.
Podľa NCI Cancer Bulletin 2006 spracoval Viliam Ujházy
Približne 16 000 pacientov s diagnózou leukémie by potrebovalo, ako súčasť liečby trans-plantáciu buniek kostnej drene. Je však potrebné nájsť takých darcov, ktorých krvné znaky (HLA) sa čo možno najviac zhodujú s krvou pacienta. Vedci prišli na to, že miesto kostnej drene sa môže použit krv z pupocnej šnúry novorodencov, ktorej kmenové krvné bunky sa nemusia zhodovat s krvou prijímajúceho pacienta. Lekári v Clevelande vykonali pozorovanie na skupine 600 dospelých pacientov s leukémiou. Prežitie bolo najvyššie (33 %) u tých pa-cientov, ktorí dostali otestovanú kostnú dreň zhodnú s pacientskou krvou. Prežitie u tých, ktorí dostali neotestovanú kostnú dreň bolo rovnaké (22 %) ako u pacientov, ktorí dostali novorodeneckú krv z pupočnej šnúry. Pupočníkovú novorodeneckú krv možno pokladať za vhodnú alternatívu pri liečbe leukémií v prípadoch, keď nemožno nájsť vhodného darcu bu-niek kostnej drene. K podobným záverom prišli aj v Paríži, pri vyhodnotení výsledkov liečby 682 dospelých chorých s leukémiou. Preto sa považuje za užitočné zriaďovať banky na dlho-dobé uskladňovanie pupočníkovej novorodeneckej krvi.
Podľa NCI Cancer Bulletin 2006 spracoval Viliam Ujházy